Pripravili sme pre Vás krátky seriál o príručnom poštovom klientovi - M2, ktorý je integrovaný v prehliadači Opera.
I keď veľkostne patrí medzi najmenšie poštové programy (kód ma približne 350kB), tak funkčne nezaostáva ani za obľúbenou a väčšou konkurenciou (Thunderbird, Outlook...). Hlavný dôraz tvorcov klienta bol na rýchlosť, prehľadnosť a jednoduchosť, v čom mu pomáha databázové srdce a množstvo pohľadov, či vlastných filtrov pre Vaše správy.
V úvodnej časti sa zatiaľ zoznámime s poštou a fungovaním poštového klienta.
:: Na čo je poštový klient?
Poštový klient je program, ktorý umožňuje rýchlo, jednoducho a komfortne pracovať s Vaším e-mailovým účtom. Rozdiel medzi klasickým webovým rozhraním poštového účtu a klientom je, najmä v okamžitom prístupe, kedže pri klientovi pracujete s poštou ihneď po spustení. Pri webovom rozhraní, musíte najprv načítať prihlasovaciu stránku, zadať prihlasovacie údaje a znova čakať na zobrazenie rozhrania s Vašimi správami. Pri poštovom klientovi v Opere je prístup ešte rýchlejší. Stačí len spustiť prehliadač a kontrola poštových a diskusných účtov, či RSS správ sa vykoná ihneď po štarte.Ďalšou výhodou je, že správy, ktoré sú uložené na nejakom poštovom serveri, vzdialenom od Vás stovky - tisícky kilometrov, tak v prípade problému, či v momente, keď nemáte internetové spojenie, niesu pre Vás prístupne, čo sa Vám, pri poštovom klientovi nemôže stať. Totiž, môžete sa rozhodnúť, či si necháte dôležité kópie správ aj na disku, pripadne si zálohujete celé konto.
Teda, nielenže budete mať k ním okamžitý prístup, ale môžete s nimi aj naďalej pracovať, napríklad do doby, keď sa Vám obnoví prístup do konta, či na internet.
Samozrejmosťou klienta je plný dohľad nad správami, ktoré si môžete triediť, rozposielať, zálohovať, tlačiť, či exportovať do iných klientov.
:: Opera a jej klient M2?
Opera od verzie 7.0 (január 2003) obsahuje miniatúrneho, pritom funkčného a zaujímavého poštového klienta, ktorý sa nazýva - M2. Zaujímavý je tým, že na rozdiel od bežných zložkových klientov, je to databázový poštový klient, ktorý namiesto adresárov pracuje s pohľadmi a filtrami.
.gif)
Čo to pre prácu s Vašou poštou znamená? Rýchle vyhľadávanie (aj na kontách so 10.000 správami), veľké možnosti triedenia a zobrazovania správ, podľa Vami zadefinovaných pravidiel a ich archivácia. Pripočítajte si k tomu okamžitú prácu s Vašou poštou, na ktorú máte prístup ihneď, po spustení prehliadača a neustála kontrola a notifikácia nových správ z viacerých kont.
Ako ďalšie funkcie môžeme spomenúť integrovaný, samo-učiaci SPAM filter, taktiež režim pomalého pripojenia, kedy pracujete s vlastnou poštou aj na pomalom a dátovo obmedzenom pripojení alebo množstvo vytvorených filtrov, ktoré Vám umožnia iný pohľad na Vašu schránku prijatých sprav.
Nesmieme zabudnúť na import správ z rozdielnych poštových klientov a na export ľubovolných filtrovaných správ do univerzálneho poštového formátu a ďalšie možnosti a funkcie (export celého konta nie je zatiaľ možný).
Na začiatku by som Vás ešte upozornil, že M2 dokáže prijať jednoduchú a aj formátovanú správu, ale odoslať vie len čistý text, samozrejme aj s prílohami. Až v pripravovanej verzií Opery 10 je možné odoslať aj formátovanú správu. Teda správu, v ktorej si môžete zmeniť fonty, ich farbu, zarovnanie, či vložiť obrázok alebo iný objekt.
:: Ako pracuje M2?
Stručne Vás prevediem fungovaním poštového klienta - M2, čo by Vám mohlo pomôcť pri jeho používaní, či pri prípadných problémoch, ktoré sa samozrejme môžu vyskytnúť.
Každá prichádzajúca a odchádzajúca pošta v M2 sa podrobí indexácií (vyrobí sa záznam o stave, poštových adresách a jej údajoch) a informácie sa uložia do databázového súboru omailbase.dat, v užívateľskej zložke pošty (nájdete ju cez menu Pomoc > O prehliadači Opera, riadok Zložka pošty). Samotná správa putuje do vytvoreného a zadefinovaného konta - adresár AccountXY, v ktorom sú vytvorené ďalšie pod-adresáre, zodpovedajúce roku, mesiacu a dňu prijatia/vytvorenia/odoslania správy.
Teda: .../Mail/Store/AccountXY/rok/mesiac/den/jedinečné_číslo_správy.mbs
Každé poštové/rss/chat konto má v hlavnom súbore pošty - accounts.ini, pridelené svoje číslo (v našom prípade XY) a zároveň je preň vytvorený aj spomínaný adresár - AccountXY,
Ďalej je so správami manipulované v rámci filtrov a pohľadov, ktorých definície a nastavenie je uložené v súbore index.ini a len spracúvajú dáta poskytnuté z hlavnej indexovej databázy omailbase.dat.
Teda, akákoľvek správa sa nachádza v klientovi len raz (v samostatnom súbore), ale vďaka pohľadom, či filtrom sa Vám môže zobraziť v rozdielnych výberoch. Napríklad prijatá správa sa Vám môže zobraziť v pohľadoch Neprečítaná, Prijatá, Priíohy-Dokumenty, prípadne Príznak-Dôležitá a vo vytvorených filtroch Práca > Dôležité, pripadne Od šéfa.
Ako som spomínal výhody databázového poštového klienta, ktoré spočívajú v triedení a vyhľadávaní, tak na všetky svoje správy sa v základe môžete pozrieť a zobraziť ich podľa niekoľkých zadefinovaných pohľadov. Je len na Vás, či si napríklad zobrazíte všetky správy obsahujúce nejakú prílohu alebo nastavený príznak (zadefinované: Dôležité, Úlohy, Odpovedať, Zavolať, Schôdzky, Zábavné a Cenné), poprípade všetky neprečítané správy, ktoré boli prijaté za posledný mesiac alebo všetky správy od určitého odosielateľa...
V okamžiku, ak potrebujete nájsť niečo v správach, tak sa Vám vytvorí nový filter, v ktorom sú všetky vybrané správy obsahujúce hľadaný výraz. Ďalšie, presnejšie už vlastné filtre, je možné vytvoriť, podľa niekoľko pravidiel alebo ich necháte učiť sa na správach, ktoré boli do nich pridané, či z nich odobrané...
Problémy: Najslabším článkom M2-ky je však práve to, čo ju robí silným klientom. Je ním práve indexácia. Na stabilnom počítači, či notebooku, kde nedochádza k nečakaným pádom systému, bude pravdepodobne všetko v poriadku, ale v prípade, že pri rozsiahlej indexácií dôjde k výpadku, je možné, že po štarte Opery, už svoju poštu nenájdete, čo je ten najhorší prípad. Lepší prípad je, že síce klient nebude fungovať, ale správy zostanú nedotknute (možná ich záloha, či import).
Vývojári sa to snažia riešiť tým, že akákoľvek významnejšia akcia sa aplikuje pri ukončovaní Opery a kontrola konta sa vykonáva pri spúštaní. To však v niektorých prípadoch nestačí a tak v pripravovanej Opere 10 je po štarte nielen vykonaná kontrola, ale pri podozrení na nejaký problém, sa M2 klient pokúša aj o nápravu.
:: Každopádne, občasná záloha celého konta (celý adresár MAIL) nebude nikdy na škodu.
:: Ako si vytvoriť konto?
Na začiatku je potrebné si zistiť, či Váš webový server (pošta) podporuje POP3 alebo IMAP prístup. To znamená, či umožňuje sťahovať, či odosielať poštu aj inak, než cez webovú stránku.
V prípade, že máte možnosť si vybrať medzi POP3 alebo IMAPom, tak je dobré vedieť, v čom spočíva ich rozdiel.
: POP3 (Post Office Protocol) – je spôsob práce s poštou, kedy sa Vám správy stiahnu do klienta a vy s nimi pracujete lokálne. Je možné si prácu nastaviť tak, aby sa stiahli všetky správy zo servera a mali ste ich len v počítači alebo aby boli aj na serveri a kópie u Vás na počítači, pritom pri vymazaní správy, aby sa správa vymazala aj serveri.
Zjednodušene, POP3 je pre tých užívateľov, ktorý potrebujú pristupovať na svoje konto len z jedného miesta a pracovať len s jedným poštovým klientom.
: IMAP (Internet Message Access Protocol) – je odlišný spôsob práce s Vašou poštou. Správy sú stále na serveri a Vy ich spravujete cez klienta tak, že každá operácia sa ihneď prenáša aj na server. Takto je možné pracovať s poštou z viac klientov a každý bude mať rovnaký prístup a rovnako budú vidieť všetky správy a všetky vytvorené filtre.
Tento druh prístupu je však o niečo zložitejší, keďže každý úkon sa synchronizuje a tak, buď nie je poštovým serverom podporovaný alebo ak je, tak práca s ním, nie je v niektorých prípadoch ideálna.
Existujú však výnimky a ako príklad môžem uviesť našu firmu, kde pristupujeme pomocou M2 klienta na jeden z účtov cez IMAP. Paradoxné je, že na druhej strane je Kerio Mail server, ktorý vo svojom webovom rozhraní len čiastočne podporuje Operu.
Pri každej možnosti komunikácie (IMAP alebo POP3) je potrebne si zistiť, aká je adresa prichádzajúceho, či odchádzajúceho servera (ten sa nazýva SMTP – Simple Mail Transfer Protocol) a na akých portoch komunikujú. Poprípade, ďalšie informácie, ako napríklad overujú Vaše prihlasovacie údaje a či využívajú aj zabezpečené pripojenie (staršie SSL, či novšie TSL).
V klientovi M2 je aj podpora zopár známejších poštových serverov (Gmail, Yahoo, AOL...) a tak nastavenie sa na konkrétny poštový server, je otázkou znalosti len svojho prihlasovacieho mena a hesla.
Záver: V budúcej časti si konečne vytvoríme vzorový poštový účet a vyskúšame si základnú prácu s M2. Zatiaľ, na domácu úlohu, by ste si mohli zistiť, či náhodou aj Váš poštový server nepodporuje správu a prácu cez poštových klientov a samozrejme aj jeho nastavenia...
